Sananim - Drogová poradna 

859503 J. Marečková

garf

Dobrý deň... ďakujem Vám za odpoveď, nikdy predtým som nepísal do takejto poradne, tak som bol prekvapený ako taká odpoveď dokáže zdvihnúť náladu a dodať istotu, že človek ide správnym smerom...občas zablúdim do tejto poradne a neviem či je nasprávnejšie čítať si, čo napísali druhí - na jednej strane sa z odpovedí môžem čo to dozvedieť, na druhej strane cítim, že v tom je aj určitá túžba po drogovom prostredí...tak neviem... čím viac sa blíži termín môjho návratu domov, tým viac rozmýšlam nad tým, že by som si mal stanoviť nejaké konkrétne opatrenia, ktoré sa pokúsim dodržiavať, aby som eliminoval nebezpečné situácie, ktoré by ma mohli zlomiť v mojom predsavzatí definitívne prestať s pervitínom...lebo samotný záväzok prestať asi bude príliš všeobecný... neopustím priateľa...to nezvládam, aj keď viem a aj vy ste mi to potvrdili, že to je asi najrizikovejší faktor...dám mu vedieť, že s tým chcem prestať...viem, že aj on chce prestať a že sa ku mne pridá...a tiež mu poviem, že ak sa mi nepodarí prestať, budem ho musieť opustiť, pretože inak nemôžem pomôcť sebe a teda ani jemu...nebudem sa s ním stretávať večer, lebo vtedy mám najväčšiu chuť...a ak sa s ním stretnem cez deň, vždy si stanovím presnú hodinu odchodu, aby nenastala situácia, že neviem, čo by som od dobroty robil resp. vždy si naplánujem, čo budem s ním robiť (myslím si, že náš vzťah nie je založený na pervitíne a vieme spolu tráviť čas aj inak napr. spoločným varením a prechádzkami, tým, ze si zájdeme do divadla a pod.)...a nebudem sa u neho učiť, lebo to ma tiež zvádza k tomu, aby som si to uľahčil...viem, že je možné, že to sám nevydrží a dá si sám a ja to zistím- posnažím sa to neriešiť a nestretnúť sa s ním, kým bude na dojazde a akceptovať to, brať to tak, že najskôr musím vyriešiť svoj problém, to je základ pre to, aby som mohol pomôcť jemu...vyskúšam takto prežiť dva týždne, čo budem na slovensku...je to tak nereálne? myslím, že nie... horšie sú moje psychické stavy...som zvyknutý riešiť svoje psychické problémy pervitínom, takže sa obávam, ako budem v praxi prekonávať životné prekážky...napr. taký stres z blížiaceho sa skúškového obdobia...viem, že pervitín mi v danom momente dokáže strašne veľa dať...a naspäť si to zoberie aj s úrokami až neskôr, často o dosť neskôr...spomienky na všetko to zlé, čo som kvôli pervitínu už zažil sa mi zrazu v mozgu úplne vytlačia spomienkami na príjemné zážitky a následky sú bagatelizované...asi klasická psychická závislosť...preto rozmýšlam, že by som predsa len mal čo najskôr navštíviť psychológa, aj počas tých dvoch týždňov, čo budem v SR...aby mi trochu poradil so zdolávaním psychickej záťaže, viem, že si musím pomôcť predovšetkým sám, ale nejaké metódy, čo to uľahčia snáď už psychológia objavila...neviem ale či sú nejaké skupinové sedenia pre mňa to pravé, možno si len namýšľam, že som iný ako ostatní feťáci a preto si myslím, že mi to nemôže pomôcť...existujú aj nejaké vyslovene individuálne programy? Lebo čo som zbežne pozeral stránku Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave, tak sa mi zdalo, že tá ambulantná liečba spočíva v tom, že po nejakom prijímacom pohovore so psychológom sa pokračuje skupinovou terapiou...tak neviem... ospravedlňujem sa za príliš dlhé dotazy,pomáha mi však, keď sa takto trochu vyrozprávam a naformulujem myšlienky...samozrejme, že odpoveď nijak neponáhla, kedže som v zahraničí (čiže v bezpečí) až do konca marca...prajem pekný deň a ďakujem za záujem... garf

Zpět