Sananim - Drogová poradna 

P

WSG

Neviem preco sem pisem ale zcasti to suvisi s drogami tak si myslim ze stoji za to apson napisat. Na zaciatku si clovek hovori ze nikdy by nezacal s alkoholom. Zacne s nim potom si povie no dobre ale hulit urcite nie. Zacne hulit a povie ale chemiu tu uz fakt nie.. Odrazu zacne smrkat pervitin a vtedy si povie fajn a ale nikdy si to nezacnem pichat. Niektory zacnu, iny prejdu priamo do pekla cez herak, iny ostanu pri smrkani a ti stastnejsi seknu so vsetkym. Tak to oblo samozrejme u mna a dostala som sa k bodu smrkanie. Aj ked len tri krat v zivote ale predsa. Myslim ze nie nadarmo sa hovori ze kto z otho nema zly zazitok - teda ze sa preslahne pogra a podobne - je v prdeli. Uz bikdy nezabudne. Tak som trvala na tom ze iba raz pretoze som presne piznala vsetky ucinky negativa aj pozitiva tohoto sajrajtu. Mala som pred sebou nazorne priklady trosiek co denne davaju tri ciary popripade si strielaju do kabla. Ale co nevidiet raz som vyskusala a potom treti krat. Ta brutalna chut zazit to este raz. Este jeden jediny raz. A potom navzdy dat zbohom. Tak to chodi asi u kazdeho vsak? Nie som prva ani posledna. Vsetci zacinaju rovnako ale nie kazdy rovnako skonci. A viem ze si sama za ti mozem a preto si s tym aj budem sama pomahat. Ale o co ide no ide o to ze proste nevuidim v zivote nic svetle. Je to tak uz asi rok. Netesim sa na nasledujuci den, tyzden ani rok. Casto sa mi stava ze mam proste naladu na bode nula a netusim preco nedokazem to vysvetlit. Avsak vacsinou to vznika z toho ze ma proste nici ta nuda. Ziadne zabavne vikendy akcie pohoda.... Nehovorim ist sa niekam ozrat alebo co... Ale proste zabava s kamosmi.... Lenze pri mojich rodicoch nemozem nic... Nedokazem uz pri nich zit. Neustale narazky, komentare, skriekanie a urazanie... Snatim sa upratujem hodiny a hodiny ucim sa na dvojky a predsa je zle. Predsa som namyslena, drza, maly zasran, necitlivy sebec a egoista co si nic nezasluzi. A pri tom si myslm ze to nie je pravda. Robim sa ze je vsetko v pohode, rozpravam to co chcu moji rodicia pocut a robim to co chcu aby som robila. JEdnoducho ma nicia a hlavne otec.. Kazde rano vstavam s tym ze sa okamzite rozpacem a vecer zaspavam rovnako.... Behom dna sa povadime minimalne 5 krat.... Povacisnou co ja som tichoo.....A tato akcia ma potom taku rekaciu ze mi neveria, myslia si ze som este stale 6 rocne decko hoci mam 16, a maju pocit ze si nic neviem zariadnit sama preto musim byt pod ich neustalou kontrolo a pre istotu ani nemam chodit po vonku ked sa zacne stmievat. Prosim o nejaku pomoc uz nevladzem takto zit dalsi rok :( kazdy jeden den. Prave ked zacnem prezivat tieto pocity co je povacsinou stale tak pridu tie chute ktore sa nedaju zastavit :( mozno by to chcelo rozhovor s rodicmi az ma konecne zasnu respektovat lenze ked nieco taketo zacnem riesit s otcom proste povie nahlas NIE a tym to konci. A kedze matka je byvala alkoholicka no zatial byvala tak aj s nou ma dost dosraty vztah take sa v podstate ani moc nebavia. Tiez som rozmyslala ze ich proste zacnem ignorovat a budem si robot co chcem ale nestoji to za to aby som si s nimi este viac pokazila vztah ako uz je. Na druhej strasne sa bojim ze prepadem tomu sajrajtu a nakoniec skoncim pod zemou v lepsom pripade v liecebni alebo s ihlou v ruke....Dakuejm za pomoca ze ste si precitali tak dlhy odkaz .......

Zpět