Sananim - Drogová poradna 

Otazka

Mária

Som zo Slovenska. Mám 35 rokov a dve deti /9 a 11/. Manžel má 34 rokov a problémy s alkoholom. Sme spolu 10 rokov + 5 rokov pred svatbou. Počas nášho 5-ročného chodenia sa stalo snáď 5 krát, že bol opilý. Bol to jednoznačne varovný signál, ale nereagovala, resp. nechcela som naň reagovať. Neviem, či z prílišnej zaľúbenosti, alebo z obavy, že zostanem sama. Neviem. V manželstve sa problémy pochopiteľne vystupňovali. Alkohol vstúpil do našej rodiny najprv v mesačných intervaloch a postupne sa skracoval. Pokiaľ ignorujem stav opitosti, na druhý deň je všetko v poriadku, nastupuje ospravedlňovanie a sypanie si popola na hlavu. Situácia sa však za krátko zopakuje. Najhoršie je, že intervaly sa skracujú. Myslím, že manžel si uvedomuje, že má problém. Musím ešte povedať, že s deťmi (chlapcami) má veľmi vrúcny vzťah. Je pre nich veľkým kamarátom, majú ho nesmierne radi. Myslím že navonok pôsobíme ako pekná rodina, chodíme spolu na výlety, dovolenky, nákupy, ak sú chlapci chorí, chodí s nimi manžel k lekárovi a tiež je s nimi vtedy doma, obaja máme prácu (zatiaľ), máme slušný príjem.Nerobila som si nikdy ilúzie, že sa mi ho podarí zmeniť. Skutočne sa preto snažím všemožne mu pomôcť. Snažím sa minimalizovať výskyt príležitostí, v ktorých po tejto stránke zlyhá. Viem, že keď sa dostane do určitého štádia, nie je schopný racionálne uvažovať a zhodnocovať dopady. Nerobí mi problém trebárs i v hlbokej noci sa vychytiť a ísť ho pohľadať (viem už kam - i keď vzhľadom na to, že v našom maličkom mestečku s 3000 obyvateľmi máme 10 pohostinstiev úprimne povedané niekedy sa riadne nabehám, kým trafím do toho správneho) a nasmerovať ho správnym smerom. Nerobím to ako nejaká fúria (aspoň dúfam), nechcem len, aby zaspal niekde na ulici (i to sa už stalo). Nekonečne veľakrát sme problém rozoberali. Máme ho veľmi radi, ale skutočne nás táto situácia nesmierne vyčerpáva. Viem, že ho to mrzí, ale nedokáže si rozkázať (alebo čo) a ja mu neviem nejako efektívne pomôcť. Rozhodli sme sa vyhľadať pomoc psychológa a narazili sme na problém. Okrem klasických liečební (u nás tomu hovoria s prepáčením bláznince) sme nenašli žiadnu poradňu, žiadneho psychológa, ktorý by nám pomohol zrealizovať pokus nejakej ambulantnej liečby. Osobne si myslím, že radikálna liečba by bola asi najúčinnejšia, ale žijeme vo veľmi maličkom meste, kde každý každého pozná. Okolie človeka liečiaceho sa v "blázninci" doživotne odsúdi. Som toho názoru, že nie je hanbou si dať pomôcť, hanbou je nič s tým nerobiť. Nechcem ho však dostať do situácie, aby zostal v rámci našej obce spoločensky izolovaný. Je totiž veľmi spoločenský, priateľský a dobrosrdečný. Veľmi Vás prosím, neviete mi poradiť, či existuje vôbec forma nejakej ambulantnej liečby, tímových sedení a psychologických usmernení? Uvedomujem si, že z tohto mailu vyznieva manžel ako nesamostatný a sebecký slaboch a ja slepá a hlúpa naivka. Viem, že mnohí by mi poradili rozvod, pokiaľ nemá v úmysle sa zlepšiť. Pravda je taká, že on s tým chce niečo urobiť, odmieta (nateraz) však formu klasickej protialkoholickej liečby. Neviem, či je otázka dosť zrozumiteľná, dúfam, že áno. Som rozhodnutá zachrániť svoju rodinu za každú cenu. Nechcem sa rozvádzať, chlapci nechcú prísť o tatinka. Vieme, že má veľký problém, vie to i on (aspoň to tvrdí) a chceme mu i sebe pomôcť. Ja verím - musím veriť, že to raz dokážeme. Úprimen ďakujem. Mária

Zpět